Ďalekozrakosť, odborne nazývaná ako hypermetropia alebo hyperopia spôsobuje, že musíte vyvíjať zvýšené úsilie pre zaostrenie predovšetkým na bližšie predmety a v istej miere aj do diaľky. Pri hypermetropii, lúče svetla dopadajúce na rohovku oka tvoria ohnisko za sietnicou, čo má za následok zníženú kvalitu videnia.
Hyperopia nie je choroba a ani neznamená, že máte "zlé oči". Vzťahuje sa len k odchýlkam v tvare a veľkosti očnej buľvy. Najčastejšia je tzv. osová ďalekozrakosť, to znamená, že odchýlka je v predozadnej dĺžke oka. V jednoduchosti sa dá povedať, že ďalekozraké oko môžeme považovať za neúplne vyvinuté, ktoré sa oneskorilo vo svojom vývoji.
Hypermetropia môže byť tiež spôsobená niektorými ochoreniami (nádor), odchlípením sietnice. Taktiež vzniká u starších ľudí pri znížení lomivosti šošovky alebo pri cukrovke. Posunutie šošovky dozadu následkom ochorenia poprípade úrazu alebo afakia (chýba vnútroočná šošovka) môžu byť tiež príčinou vzniku ďalekozrakosti. Deti, ktoré sú ďalekozraké môžu mať problémy pri čítaní.
Podstata ďalekozrakosti
Hypermetropia (ďalekozrakosť, hyperopia) je refrakčná porucha, kedy vstupujú do oka, ktoré je v akomodačnom pokoji, svetelné lúče, lomia sa optickým systémom a ich ohnisko sa vytvorí za sietnicou. V oku sa vďaka tomuto procesu vytvorí neostrý, rozmazaný obraz pozorovaného predmetu.
Tento špecifický jav môže nastať pri zníženej lomivosti optickej sústavy oka, hlavne rohovky a v menšej miere šošovky, tzv. lomivá ďalekozrakosť a pri skrátení predozadnej dĺžky oka (tzv. osová ďalekozrakosť). Na ďalekozrakosti sa v najväčšej miere preto podieľa práve dĺžka oka.
Ohnisko vytvorené za sietnicou teda znamená, že hypermetropické oko je v porovnaní s normálne vidiacim okom príliš krátke, neúplne vyvinuté, t.j. kratšie ako fyziologických 24mm. Vo väčšine prípadoch je dĺžka oka skrátená nanajvýš o 2mm. Vieme, že zmena 1mm v dĺžke oka spôsobí zmenu refrakcie o 3 dioptrie, a preto málokedy pozorujeme hypermetropiu s vyššími hodnotami než + 6 dioptrií.
Preto je ďalekozraký človek nútený akomodovať (zaostrovať) viac ako emetrop (človek s normálnym videním) alebo krátkozraký, a musí tak činiť pri pohľade na všetky vzdialenosti. Vidí zle na blízko i na diaľku, čo nemusí byť vždy ideálne. Väčšinou však je to podstatne horšie do blízka a pri nižších hodnotách je možné dokonca aj ostré videnie do diaľky, to však len do určitého veku.
Hypermetropické oko musí pri akomodácii (preostrovaní na rôzne vzdialenosti) zvýšiť lomivosť svojho optického systému. K tomu dôjde zvýšenou kontrakciou ciliárneho svalu, čím sa uvoľní závesný aparát šošovky a šošovka zväčší svoje zakrivenie. Vyklenie sa, jej optická mohutnosť sa zvýši viac než u emetropického či myopického oka a vstupujúce lúče sú tak smerované na sietnicu.
Človek bez refrakčnej chyby, pri práci na blízko vo vzdialenosti 33cm musí zvýšiť akomodáciu o 3 dioptrie, zatiaľ čo ďalekozraký človek s refrakciou +2 dioptrie ju potrebuje zvýšiť o 5 dioptrií. Pri nízkom stupni tejto refrakční poruchy dokáže oko vlastným zvýšeným akomodačným úsilím svoje neostré videnie vykorigovať a vidieť dostatočne zreteľne aj bez korekcie. Táto schopnosť je však len dočasná a skôr alebo neskôr sa s vekom stráca.
Hypermetropia a vývoj oka
Pri narodení sú takmer všetci z nás ďalekozrakí a rovnomerne s rastom celého tela narastá aj predozadná dĺžka oka. Novorodenec má priemernú dĺžku oka asi 18 mm, v 3 rokoch je už dĺžka oka 23mm. Od 3 do 14 roku je rast už pomalší, asi o 0,1 mm za rok. Dĺžka oka v dospelosti by mala dosahovať asi 24 mm. Postupne teda ako organizmus rastie, narastá aj dĺžka oka.
Z uvedeného vyplýva, že časom by sa všetky oči mali stať emetropické, bez očnej vady. To však neplatí pre ďalekozraké oko, ktoré je menšie. V skutočnosti preto asi u 50% očí zostane istý stupeň ďalekozrakosti. Hodnota odchýlky potom určuje, či potrebujete korekčné pomôcky alebo nie. Skrátenie predozadnej osi oka málokedy prekračuje 2mm. Skrátenie o 1mm prestavuje zmenu refrakcie asi o 3 dioptrie.
Príčiny vzniku ďalekozrakosti
Ďalekozrakosť sa väčšinou vyskytuje už pri narodení. Jej príčiny vzniku podobne ako príčiny vzniku myopie (krátkozrakosti) zatiaľ nie sú doposiaľ presne zistené a popísané. Dedičné dispozície sú s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedné za mnohé prípady refrakčných porúch, kam zaraďujeme aj ďalekozrakosť. Je však tiež pravda, že mnoho ľudí trpí určitým stupňom ďalekozrakosti bez toho, aby k tomu mali genetické predpoklady.
Taktiež faktory životného prostredia zohrávajú určitú rolu pri rozvoji hypermetropie a jej stupňa. Dedičnosť je ale najznámejšia príčina vzniku ďalekozrakosti, obzvlášť vyšších foriem tejto poruchy.
Ďalej sa na vzniku ďalekozrakosti podieľajú aj plochejšia rohovka, nedostatočná hodnota lomivosti a menšia hrúbka šošovky, vrodené malé oko (mikroftalmus), kratšia predozadná dĺžka oka, vplyv niektorých liekov, očných aj celkových ochorení, poprípade úrazy.
V neskoršom veku sa môže prejaviť takzvaná indexová ďalekozrakosť, ktorá vzniká v dôsledku zníženia indexu lomu tkanív šošovky. V staršom veku je to však považované za normálny stav. Zníženie indexu lomu šošovky ako chorobný stav sa môže vyskytovať napríklad. pri diabete (cukrovke). Dôvodom je osmoticky podmienená zmena obsahu vody vo vrstvách šošovky s následným znížením jej lomivosti.
Ako je hypermetropia diagnostikovaná?
Hypermetropia je len zriedka zistená pri školských prehliadkach, kde sa väčšinou testujú len schopnosti vidieť vzdialenejšie objekty. Pre zistenie je nutné absolvovať podrobné očné vyšetrenie ako na blízko tak na diaľku a u detí je potrebné rozkvapkávať, pretože majú veľkú akomodačnú schopnosť. Komplexné pravidelné prehliadky očí zaistia, že budú zistené a napravené aj malé zmeny vo videní tak, aby zrak bol čo najostrejší.
Príznaky a prejavy ďalekozrakosti
Hypermetropické oko má tendenciu neustále dokonale akomodovať (zaostrovať). Nízky stupeň tejto poruchy obyčajne prebieha v detskom a mladším veku nepozorovane, a to vďaka ich veľkej akomodačnej šírke. Deti majú dostatočne veľkú akomodačnú rezervu a svoju poruchu korigujú vlastným akomodačným úsilím. Jednoducho povedané, oko si pomôže zaostriť samo bez toho, aby bolo nutné použiť korekčnú pomôcku.
Pri vyššom stupni a s pribúdajúcim vekom nie je ciliárny sval schopný dokonalej kontrakcie, a akomodačná šírka klesá. Človek sa snaží neostré videnie zlepšovať zvýšenou akomodáciou, ale nedokáže proces zaostrovania uskutočňovať dlhodobo a oko sa stále viac unavuje. Postupne dochádza k astenopickým problémom ako nepohodlné a rozmazané videnie, slzenie, únava a bolesť očí, či bolesť hlavy. Ich intenzita je výraznejšia večer a po zvýšenej fyzickej alebo psychickej námahe. Keď prídete domov napríklad z práce, môžete pociťovať celkovú únavu organizmu. Často až po týchto problémoch sa človek rozhodne navštíviť odborníka.
Pri dlhodobom preťažovaní ciliárneho svalu akomodáciou môže dokonca dochádzať až k excesu akomodácie a spazmu (kŕči) ciliárneho svalu. V určitom prípade sa môže stať, že keď dlhšie pracujete na blízko a pozriete sa do diaľky, tak predmety v diaľke nedokážete vôbec zaostriť. Tento jav zas nebýva veľmi častý, ale malé mikrospazmy sa stále viac začínajú prejavovať u ľudí, ktorý napríklad dlhodobo pracujú s počítačom.
Ak máte pocit, že aj u vás sa prejavuje niektorý z vyššie uvedených symptómov, navštívte svojho očného špecialistu, ktorý vám s týmto problémom môže pomôcť!
Klinické príznaky ďalekozrakosti
Medzi klinické príznaky, ktoré môžeme u hypermetropie objaviť patrí: nadmerne vyvinutý ciliárny sval, užšia zornica, niekedy u vyšších stupňov, obzvlášť osového typu, pozorujeme zdanlivý enoftalmus - oko je príliš krátke vzhľadom k dĺžke u emetropa a budí dojem oka zapadnutého v očnici.
Taktiež občas nájdeme konvergentnú (oči smerujú viac smerom k sebe) úchylku pri pohľade do diaľky (esoforia). Predná komora je plytšia a existuje tu istá predispozícia ku vzniku glaukomu s uzavretým uhlom. Podstatou je zhoršený odtok komorovej tekutiny vďaka zúženému komorovému uhlu. Týmto spôsobom sa sekundárne zvýši vnútroočný tlak. Papila zrakového nervu môže byť neostrá, makula je umiestnená ďalej od zrakového nervu, cievy sú viacej vinuté.
Ako sa ďalekozrakosť koriguje?
Pre korekciu ďalekozrakosti sa používajú konvexné šošovky (spojky). Spojky lomia svetlo viac a zaostrujú ho na sietnicu. Pokiaľ nemáte žiadne iné problémy, ako je napríklad astigmatizmus, môžete nosiť len okuliare na čítanie, samozrejme len v prípade nižšej miery ďalekozrakosti. V súčasnosti je možné korigovať hypermetropiu aj kontaktnými šošovkami alebo je možné ju chirurgicky odstrániť – samozrejme nie vždy na sto percent.
Malé chyby, pri ktorých nie sú prítomné astenopické ťažkosti (ťažkosti, ktoré sa dostavujú z rôznych príčin pri dlhšie trvajúcej práci hlavne do blízka) ani žiadne iné ťažkosti a zraková ostrosť je normálna a bez obmedzení, sa nekorigujú. Korekcia je nutná až u väčších chýb a malých chýb s výskytom rôznych sprevádzajúcich ťažkostí.
Deťom v predškolskom veku sa predpisujú okuliare len pri vysokých stupňoch chýb alebo keď škúlia. Dôležité je včas zistiť poruchu, poprípade strabizmus a začať jeho liečbu, aby nedošlo ku vzniku tupozrakosti. Deťom v školskom veku sa dáva korekcia len u poruchy vyššej ako +3 dioptrie.
Mladí dospelí obyčajne nižšiu korekciu odmietajú. Ich prvé ťažkosti sa objavujú podľa veľkosti poruchy medzi tridsiatym a štyridsiatym rokom života. Sú spôsobené častou, dlhodobou prácou do blízka. Veľká akomodačná rezerva ich chráni pred väčšími problémami súvisiacimi s ich ďalekozrakosťou. V tomto období je vhodné predpísať korekciu aspoň na blízko, niekedy však aj na trvalé nosenie.
Dospelí v strednom veku plnú korekciu odmietajú a dočasne sa uspokoja s korekciou do blízka. Postupne šošovka stráca svoju elasticitu, schopnosť akomodácie sa znižuje, a keď dlhodobá akomodácia presiahne 2 / 3 akomodačnej šírky, dochádza ku vzniku ťažkostí.
Korekcia ďalekozrakosti dioptrickými okuliarmi
Najbežnejšou a najjednoduchšou metódou korekcie ďalekozrakosti sú okuliare. Ich výhodou je možnosť ich ľahko nasadiť na oči v prípade potreby, napríklad čítania, či práce na blízko. Ich celodenné nosenie sa potom odporúča pri chybe nad 3 dioptrie u detí, prípadne nad 2 dioptrií u dospelého.
Korekcia ďalekozrakosti kontaktnými šošovkami
Ďalšou možnosťou ako korigovať ďalekozrakosť sú kontaktné šošovky. Využívajú ich ľudia, ktorí nie sú schopní sa prispôsobiť noseniu okuliarov, napríklad z dôvodu anizometropie, alebo jednoducho im okuliare z nejakého dôvodu nevyhovujú, prekážajú im napríklad pri športe alebo povolaní.
Kontaktné šošovky sa využívajú aj pri vysokých stupňoch ďalekozrakosti s prítomným alebo absentujúcim nystagmom, mimovoľným pohybom jedného alebo oboch očí a ďalekozrakosť s akomodatívnou esotropiou, čo je nepomer medzi prispôsobivou konvergenciou a akomodáciou.
Medzi časté zdôvodnenie pre nosenie kontaktných šošoviek patrí aj vzhľad, taktiež váha a zahmlievanie okuliarov, atď.
Chirurgické zákroky - operácia očí
Podstatou chirurgického riešenia hypermetropie je zvýšenie lomivosti optického systému oka, ktorý je teraz nedostatočný. Podobne ako u chirurgickej liečby myopie bola jedným z prvých riešení keratotómia. U hypermetropie ide ale o hexagonálne keratotómie pomocou šiestich zárezov. V praxi sa príliš neosvedčila, a preto sa dnes nevyužíva. Pre moderné chirurgické operácie sa používa excimer laser a metódy LASEK, LASIK, PRK a iné. Chirurgické zákroky u hypermetropie všeobecne nie sú previazané v takom rozsahu ako pri riešení myopie.