Biofilm je tenká vrstva mikróbov na povrchu rôznych predmetov. Mikrobiálne spoločenstvá, ktoré označujeme ako biofilm, bežne nachádzame predovšetkým vo vodnom prostredí, na povrchu pôdy, atď. Biofilmy sa využívajú pri biologickom čistení odpadových vôd.
Niektoré sa vyskytujú aj na povrchu tiel rastlín, prípadne na rôznych častiach tela živočíchov či vo vnútri, kde môžu spôsobovať ťažkosti. Baktérie, plesne či prvoky osídľujú aj povrch umelých hmôt, akými kontaktné šošovky bezpochyby sú a aj na nich tvoria biofilm. Spôsobujú infekčné zápalové ochorenia očí a tiež znehodnocujú kontaktné šošovky. Vstupnou bránou infekcie je koža alebo sliznica. Človek sa väčšinou nakazí priamym alebo nepriamym kontaktom s infikovaným (prstami, uterákom, kvapkami do očí, vodou v bazéne).
Ktoré baktérie môžeme izolovať z kontaktných šošoviek?
Spojivkový vak obsahuje väčšinou iba neškodné saprofytické baktérie. Asi v 25 % nachádzame potenciálne patogénny. Medzi najčastejšie baktérie, ktoré osídľujú kontaktné šošovky patria styfylokoky, ktoré sú schopné osídľovať povrchy rôznych kontaktných šošoviek a majú schopnosť pretrvávať na nich minimálne 7 dní. Ďalšie druhy baktérií, ktoré je možné z kontaktných šošoviek izolovať sú napr: Propionibacterium sp, Pseudomonas aeruginosa, Aeromonas hydrophilia, Streptococcus sp., Haemophilus influenzae alebo Chlamydia sp. Priľnavosť jednotlivých druhov baktérií k rôznym materiálom kontaktných šošoviek je rozdielna. Obzvlášť druh Pseudomonas aeruginosa a Aeromonas hydrophilia priľne v oveľa väčšej miere ku kontaktným šošovkám s vysokou priepustnosťou kyslíka. Baktérie sú schopné rásť a vytvárať biofilm po priľnutí ku kontaktným šošovkám, ktoré sú nasiaknuté umelými slzami. Ukázalo sa, že najlepšie sa biofilm vytvára pri teplotách okolo 25 °C.
Má vplyv aj materiál, z ktorého sú kontaktné šošovky vyrobené, prípadne kontinuálne či predĺžené nosenie?
Taktiež sa ukázalo, že po 1 týždni kontinuálneho nosenia kontaktných šošoviek došlo k zmenám povrchových vlastností kontaktných šošoviek (nezmáčavosti, tvrdosti), ktoré majú vplyv na tvorbu biofilmu – napr. materiál lotrafilcon A mal väčšiu tvrdosť a afinitu k baktériám druhu Staphylococcus aureus. Pri nosených hydrogélových kontaktných šošovkách bola zistená väčšia náchylnosť k adhézii druhu Staphylococcus epidermidis (vplyvom nosenia sa materiál stáva menej zmáčavým a náchylnejším k adhéziám), než pri nosených silikón-hydrogélových kontaktných šošovkách, ktoré vykazujú menšiu citlivosť voči tvorbe biofilmu. Keď sa skúmalo a porovnávalo zloženie a počet populácií baktérií, ktoré kolonizovali kontaktné šošovky počas predĺženého nosenia – pri kontaktných šošovkách s vyššou priepustnosťou kyslíka bol počet baktérií porovnateľný za 30 dní, pri kontaktných šošovkách s nižšou priepustnosťou kyslíka sa biofilm objavil už po 6 dňoch predĺženého nosenia.
Podľa iných výsledkov štúdií bolo preukázané, aké rizikové je predĺžené nosenie kontaktných šošoviek. Silikón-hydrogélové kontaktné šošovky sú pri predĺženom nosení oveľa rizikovejšie voči adhézii druhu Pseudomonas aeruginosa a druhu Staphylococcus epidermidis vďaka nezmáčavosti, než silikón-hydrogélové kontaktné šošovky na denné nosenie či konvenčné hydrogélové, ktoré sú zmáčavé. Niektoré štúdie zistili, že ak klient pri predĺženom nosení kontaktných šošoviek nepociťoval žiadne problémy, zriedkakedy boli kontaktné šošovky baktériami kolonizované.
Plesňové kontaminácie kontaktných šošoviek
Plesne tiež vytvárajú biofilm na kontaktných šošovkách a najčastejšie medzi ne patria: Aspergillus niger (má čiernu farbu; čiastočky bývajú viditeľné v roztoku), Candida albicans (má bielu farbu) a Fusarium sp. Kontaminácia kontaktných šošoviek plesňou sa najprv prejavuje ako pocit cudzieho telieska, ktorý je spojený s pálením a spravidla pokračuje ako očná keratitída mykotického pôvodu, kde je rod Fusarium najbežnejší. Napadnutie plesňou sa objavuje buď v súvislosti s osobnou predispozíciou alebo v súvislosti s nevhodnou starostlivosťou o kontaktné šošovky, napr. ak je šošovka príliš dlho v roztoku bez výmeny. Po dlhom uložení sa napadnutie plesňou prejaví zakalením a zrazením roztoku.
Je potrebné zmieniť, že prudký nárast fusariových keratitíd sa objavil v rokoch 2004 – 2006 v súvislosti s používaním viacúčelových roztokov na kontaktné šošovky. Samozrejme okamžite došlo k ich stiahnutiu z celosvetového trhu. Príčinou bolo uvedenie nových materiálov mäkkých kontaktných šošoviek na trh, u ktorých sa prejavila priľnavosť k určitým patogénnom, zvlášť pri nedokonalej hygiene kontaktných šošoviek, ku ktorej sa väčšina nositeľov kontaktných šošoviek priznala. U týchto ľudí boli nájdené kontaminované puzdra, viečka a vrchy fliaš roztokov. Časť pacientov priznala dolievanie roztokov vodou z vodovodu. Niektorí uviedli, že opakovane zabudli zavrieť fľašu s roztokom alebo nechali otvorené puzdro s roztokom a uloženými kontaktnými šošovkami. Za rizikový faktor vzniku keratitídy je považovaný nedostatok mechanického pošúchania kontaktných šošoviek medzi prstami pred uložením do roztoku. Tieto faktory veľmi obmedzujú antimikrobiálne pôsobenie. Ďalším zisteným nedostatkom bolo nedokonalé skladovanie roztokov renomovaných firiem, pri ktorom sa preukázal vplyv skladovacej teploty na schopnosť roztokov potláčať rast fusariových kolónií.
Vznik a zloženie mykotického biofilmu sa odlišuje v závislosti od použitého materiálu kontaktných šošoviek a druhu plesne. Ďalej bolo zistené, že izolované kmene rodu Fusarium nevytvorili biofilm vôbec, zatiaľ čo iné kmene, ktoré sú pôvodcami očných keratitíd, ho tvorili veľmi rozsiahle. Určité druhy rodu Fusarium a druh Candida albicans sú vysoko citlivé na použitie určitých typov roztokov. Roztoky na kontaktné šošovky sú efektívnejšie voči baktériám ako voči hubovým plesniam alebo akantamébe.
Sponzor článku: FarebnéŠošovky.sk