Krátkozrakosť je najčastejšia refrakčná chyba, pri ktorej lúče prichádzajúce do oka sa z diaľky lámu pred sietnicou a vzniká neostrý obraz. Krátkozrakosť sa prejavuje tým, že blízke objekty vidíte bez problémov, ale čítanie na tabuli či ukazovateľoch na ceste vám robí problémy a pri pohľade do diaľky privierate očí.
Myopia nie je choroba ani neznamená, že máte "zlé oči". Vzťahuje sa len k odchylkám v tvare a veľkosti očnej buľvy. Miera odchylky určuje, či potrebujete korekčné pomôcky alebo nie. Pri krátkozrakosti je optická mohutnosť rohovky a šošovky väčšia ako by odpovedalo dĺžke oka. Svetelné lúče prechádzajúce optickým ústrojom oka sa stretávajú pred sietnicou a obraz na nej je neostrý.
Na vzniku myopie sa podieľajú viaceré faktory ako napr. dedičnosť, ktorá je v popredí príčin vzniku krátkozrakosti. Medzi rôzne iné faktory patria zmeny alebo disproporcie vývoja či rastu oka, menejcennosť očných tkanív hlavne bielka, infekčné ochorenia, zlá výživa, nadmerná záťaž očí, zlé osvetlenie a faktory z okolia.
Ako je krátkozrakosť diagnostikovaná?
Pokiaľ sa vám stáva, že máte problém zaostrovať na vzdialené predmety, tak neváhajte a navštívte vášho očného lekára Na krátkozrakosť u detí môže taktiež upozorniť učiteľ, ktorý spozoruje, že deti privierajú oči pri pohľade na tabuľu. Potom je nutné nechať deti vyšetriť očným odborníkom, ktorý určí pravú príčinu. Komplexné vyšetrenie oka odhalí krátkozrakosť. Po diagnostikovaní krátkozrakosti by mali nasledovať periodické vyšetrenia, ktoré určia či sa videnie mení a či je nutné predpísať silnejšie alebo slabšie korekčné pomôcky.
Ako sa krátkozrakosť koriguje?
Po diagnostikovaní krátkozrakosti by mali nasledovať periodické vyšetrenia, ktoré určia, či sa videnie mení a je nutné predpísať silnejšie alebo slabšie korekčné pomôcky. Predpisované sú korekčné konkávne šošovky, ktoré pomôžu zaostriť svetelné lúče na sietnicu, kde sa utvorí ostrý obraz.
V závislosti na stupni krátkozrakosti môžu byť predpísané kontaktné šošovky alebo okuliare pre celodenné použitie. V poslednom období je čoraz častejšie využívané i chirurgické odstránenie myopie, avšak najmä ťažká myopia sa nedá vždy chirurgicky korigovať. Ak je krátkozrakosť slabšia, korekčné pomôcky môžu byť potrebné len pre určité aktivity, napr. riadenie vozidiel či sledovanie televízie.
Ak dostanete predpísané kontaktné šošovky alebo okuliare, môže Vám trvať niekoľko dní, než si na ne zvyknete. Potom krátkozrakosť nebude mať vplyv na váš životný štýl. Napriek tomu silno krátkozraký jednotlivci môžu pocítiť určité obmedzenie pri voľbe povolania.
Školská myopia
Prvé ťažkosti s myopiou sa obyčajne objavujú vo veku 6-12 rokov, a preto sa niekedy označuje aj ako školská krátkozrakosť (myopia). Samozrejme, že vznik krátkozrakosti nesúvisí priamo so začiatkom školskej dochádzky, ale práve v tomto veku dochádza k zvýšenému rastu oka do dĺžky a jeho predĺženiu. Následkom je zhoršené videnie do diaľky, deti nevidia na tabuľu a musia vyhľadať očného špecialistu. Ten im predpíše okuliare obyčajne v hodnote 1-2 dioptrie. V tomto období nezriedka pozorujeme nárast o jednu až dve dioptrie v priebehu jedného roka. Zlé alebo slabé okuliare si krátkozrakí kompenzujú nápadným prižmurovaním mihalníc pri pozeraní sa do diaľky, pri sledovaní televízie sedia blízko obrazovky a pri čítaní držia knihu blízko pred očami.
Krátkozrakosť po 18 roku
Vo väčšine sa krátkozrakosť po zastavení rastu organizmu, t. j. po 18. roku stabilizuje a v priebehu života sa veľmi nemení. Poznáme však aj krátkozrakosť, ktorá rastie aj po 18. roku a môže narastať až do extrémnych hodnôt - 20 dioptrií i viac. Takáto myopia sa obyčajne prejaví už v detskom veku, ešte pred začiatkom školskej dochádzky, prípadne sa s ňou už dieťa narodí a počas dospievania nápadne stúpa, ročne aj o 2 až 3 dioptrie.
Príčiny vzniku myopie – krátkozrakosti
Existuje veľa starších a novších teórií, ktoré sa snažia objasniť príčiny vzniku krátkozrakosti (myopie). Napriek značnému vedeckému úsiliu sa dodnes nepodarilo stopercentne nájsť presnú príčinu. Do popredia sa kladú rôzne faktory, ako disproporcie vývoja a rastu oka, či menejcennosti očných tkanív, hlavne bielka, infekčné ochorenia, zlá výživa, nadmerná záťaž očí, zlé osvetlenie, ale najmä dedičnosť. Iste to nie je výpočet všetkých možných príčin v súvislosti so vznikom krátkozrakosti.
Chybou veľkej časti teórií je nedostatočné množstvo dôkazov, na ktorých sú založené. Pravdepodobne neexistuje jeden spoločný menovateľ zodpovedný za vývoj a vznik krátkozrakosti.
Pri vzniku myopie hrajú úlohu viaceré faktory. S najväčšou pravdepodobnosťou dedičnosť, zmeny vo vývoji a raste oka a faktory z okolitého sveta. Krátkozrakosť možno chápať ako viacerými faktormi podmienený jav, ktorý sa môže vyskytovať samostatne alebo ako súčasť aj iných zmien oka. Najmä to je príčina, prečo krátkozrakosť zatiaľ nevieme liečiť ( aj keď to vlastne nie je choroba ), ani inak ovplyvniť. Vieme ju len korigovať.
Dedičnosť krátkozrakosti
Dedičná podmienenosť krátkozrakosti je známa už stáročia, ale vedecké výskumy dedičnosti sa začali až po znovuobjavení Mendlových zákonov začiatkom 20. storočia. Celková refrakcia oka je vždy výslednicou vzájomnej kombinácie nasledovných optických faktorov: zakrivenia rohovky, hrúbky rohovky, hĺbky prednej komory, zakrivenia prednej a zadnej plochy šošovky a predozadnej dĺžky očnej gule.
Jednotlivé spomínané faktory sú nezávisle dedičné z viacerých génov a môžu sa rôzne kombinovať. Tento typ dedičnosti, zapríčinený viacerými génmi, sa prejavuje pri krátkozrakosti do -6 dioptrií, pri myopii nad -6 dioptrií je príčina len v jednom chorobnom géne.
Na základe dedičnosti i klinického obrazu možno rozdeliť krátkozrakosť na tri skupiny:
- krátkozrakosť ľahkého stupňa (bez zmien na očnom pozadí),
- krátkozrakosť vysoká (so zmenami na očnom pozadí),
- krátkozrakosť vrodená.
Krátkozrakosť ľahkého stupňa
Krátkozrakosť ľahkého stupňa je modelom dedičnosti vplyvu viacerých génov malého účinku. Okrem dedičných vplyvov sa tu uplatňujú aj inteligenčné, etnické a geografické faktory, čoho dôkazom je vyšší výskyt krátkozrakosti u intelektuálov v niektorých krajinách (Japonsko).
Dedičné riziko prenosu krátkozrakosti na potomstvo zodpovedá výskytu krátkozrakosti v populácii, ktorý u nás predstavuje 15-30 percent. To znamená, že u nás v každej zdravej rodine, kde rodičia nie sú krátkozrakí, je riziko narodenia dieťaťa, ktoré bude mat neskôr v období puberty ľahkú krátkozrakosť asi 15-30 percent.
V rodinách, kde je postihnutý rodič, stúpa riziko až na 50 percent. Myopia ľahkého stupňa nepredstavuje pre zrak žiaden problém a môže sa prejaviť v rôznych dioptriách, ktoré nemusia byt rovnaké na oboch očiach.
Vysoká krátkozrakosť
Vysoká krátkozrakosť predstavuje už vážny klinický a genetický problém, pretože svojimi dôsledkami na očnom pozadí môže viest až k slepote. V našej populácii sa vyskytuje až v 3 percentách. Z toho počtu asi pri 80 percentách vznikla vysoká krátkozrakosť ojedinele - rodičia majú zdravé gény, chorý gén dieťaťa vznikol spontánne za istých okolností, ktoré nie sú známe. Len pri 20 percentách vysokej myopie sú rodičia prenášačmi chorobného génu.
Pretože pri vysokej krátkozrakosti ide o vážne ohrozenie zraku, chyba má výlučne genetický podklad a nemožno ju ovplyvniť ani určitou životosprávou alebo hygienickým režimom, je potrebná genetická konzultácia na oddelení klinickej genetiky. Táto spresní výšku rizika prenosu krátkozrakosti na potomstvo. Obmedzené liečebné možnosti sú v skléroplastických operáciách (vid: Chirurgická liečba krátkozrakosti), ktoré len v ojedinelých prípadoch môžu zastaviť nárast krátkozrakosti.
Vrodená krátkozrakosť
Vrodená krátkozrakosť je obyčajne nededičná a je spojená s predčasným pôrodom. Väčšinou vzniká počas vnútromaternicového vývoja plodu z negenetických, vonkajších príčin.
Krátkozrakosť a jej výskyt
Krátkozrakosť (myopia) je po svete rôzne rozšírená, pričom sú značné rozdiely medzi etnickými a rasovými skupinami, pretože hlavnú úlohu hrajú dedičné faktory. V západnej Európe a USA približne 25 percent jedincov vo veku 12 až 54 rokov je krátkozrakých. Tento údaj platí viac menej aj pre Slovensko: 15-30 % nášho obyvateľstva tvoria krátkozrakí. Prirodzene, sú značné variácie podľa zloženia a veku skupín (napr. väčší výskyt krátkozrakosti medzi vysokoškolákmi a intelektuálmi).
Krátkozrakosť rastie od západnej Európy cez východnú do Orientu, s maximom na Ďalekom východe. Najvyššie hodnoty, až 60-70 percent výskytu myopie v populácii, má Japonsko (vysokoškoláci až 80 percent). Podobný vysoký výskyt, hlavne ťažkej krátkozrakosti s možnými vážnymi komplikáciami je v Oriente.