Slepota je trvalá strata zraku, kedy postihnutý jedinec vôbec nevníma svetlo. Ako praktická (čiastočná) slepota sa označuje podstatné zníženie zrakových funkcií. Toto zrakové postihnutie je väčšinou spôsobené chorobami, prípadne zlými životnými podmienkami. Strata zraku môže byť vrodená alebo získaná. Dôvodov straty zraku je však veľké množstvo. Jedinci postihnutí slepotou používajú na uľahčenie pohybu bielu palicu alebo vodiace psy.
Definícia slepoty
Slepotu môžeme z fyziologického hľadiska definovať ako stav nedostatku zraku. Definícia, ako je aplikovaná na ľudí týmto slovom legálne klasifikovaných je však komplexnejšia. Úplná slepota je trvalá a úplná strata zraku, kedy postihnutý nemôže vôbec vnímať svetlo. Ako praktická slepota sa označuje podstatné zníženie zrakových funkcií.
Závažnosť zrakového postihnutia sa definuje pomocou zrakovej ostrosti udávanej Snellenovým zlomkom. Napríklad silná slabozrakosť sa definuje ako kvalita videnia udaná Snellenovým zlomkom 1/10 alebo menej. To znamená, že prakticky slepý jednotlivec musí stáť 6 metrov od objektu, aby ho videl rovnako jasno, ako normálne vidiaca osoba zo vzdialenosti asi 60 metrov.
Svetová zdravotnícka organizácia WHO definuje legálnu slepotu ako videnie 20/400 (3/60) alebo menej v lepšom oku s korekciou, alebo vizuálne pole menšie než 10 stupňov. Asi 10 percent osôb pokladaných za legálne slepých akýmkoľvek meraním sú aktuálne bez zraku. Ostatní majú určitý stupeň videnia, od vnímania svetla po relatívne dobrú ostrosť. Tí, ktorí nie sú legálne slepí, ale napriek tomu majú vážne vizuálne narušenie, sú slabozrakí.
Príčiny vzniku slepoty
K hlavným príčinám získanej straty zraku patria očné ochorenia ako sivý zákal (katarakta), zelený zákal (glaukóm), defekty sietnice alebo rohovky, dokonca aj refrakčné poruchy a ďalšie postihnutia.
Najčastejšími príčinami slepoty z postihnutia sietnice býva vekom podmienená degenerácia makuly a poškodenie sietnice spôsobené cukrovkou zvané diabetická retinopatia. Diabetická retinopatia je označenie patologických zmien sietnice a ciev sietnice, ktoré vznikajú ako dôsledok celkového postihnutia ciev pri cukrovke a môže vyústiť až do úplnej slepoty.
Vekom podmienená degenerácia makuly postihuje strednú časť sietnice tzv. žltú škvrnu a spôsobuje postupnú stratu centrálneho videnia. Degenerácia makuly je degeneratívne a nevyliečiteľné očné ochorenie, ale čím skôr je diagnostikovaná, tým väčšia je nádej na stabilizáciu ďalšieho nezhoršovania zraku.
Očné úrazy, najčastejšie vyskytujúce sa u ľudí pod 30 rokov, sú hlavnou príčinou monookulárnej slepoty (straty zraku v jednom oku). Úrazy a katarakty postihujú oko samotné. Abnormality (napr. optická nervová hypoplázia) postihujú nervový zväzok, ktorý vysiela signály z oka do zadnej časti mozgu, a môžu viesť k zmenšeniu zrakovej ostrosti. Úrazy týlneho laloku mozgu môžu aj pri neporušených očiach a optických nervoch spôsobiť slepotu. Pri slepote býva často poškodená aj rohovka oka, ktorá je najviac vystavená vonkajším vplyvom (mechanickým poškodeniam, prípadne infekciám).
U niektorých osôb sa z dosiaľ neobjasnených príčin objavuje vrodená nočná slepota. Zrakový orgán je u nich uspôsobený tak, že v tme vôbec nevidia. Nočná slepota sa niekedy prejavuje u krátkozrakých ľudí, ktorí sa na tmu adaptujú pomalšie. Ľudia s albinizmom tiež často trpia postihnutím zraku v takom rozsahu, že mnohí sú prakticky slepí, aj keď len málo z nich je úplne bez zraku.
Slepota vo svete
Ľudia v rozvojových krajinách oveľa častejšie trpia zrakovým postihnutím v dôsledku podmienok, ktorým by bolo možné predísť. Zatiaľ čo zrakové postihnutie je všade najčastejšie u ľudí nad 60 rokov, deti v chudobných oblastiach budú omnoho viac trpieť očnými chorobami než deti v rozvinutých krajinách.
Vo vyspelých krajinách sa vyskytujú príčiny slepoty skôr súvisiace s vekom a príčiny genetického charakteru. Je to dané vysokou úrovňou zdravotných služieb, ktoré sú schopné rôznym ochoreniam predchádzať alebo ich včas a spoľahlivo liečiť.
Súvislosť medzi chudobou a liečiteľným zrakovým postihnutím sa najlepšie prejavy vtedy, keď porovnávame regióny. Najviac zrakových postihnutí u dospelých v severnej Amerike a západnej Európe nastáva v súvislosti so stareckou makulárnou degeneráciou a diabetickou retinopatiou. Aj keď obe choroby je možné liečiť, žiadna zatiaľ nie je vyliečiteľná.
V rozvojových krajinách, kde ľudia majú kratšiu priemernú dĺžku života, sú najčastejšie príčinou katarakty a vodní paraziti (obe môžu byť efektívne liečené). Z odhadovaných 40 miliónov slepých ľudí vo svete ich 70–80 % môže mať zrak obnovený (úplne alebo sčasti) vhodnou liečbou.
Väčšina všeobecných príčin slepoty vo svete sú:
- katarakty - šedý zákal (43 %)
- glaukom - zelený zákal (15 %),
- trachom - zápal spojiviek alebo rohovky (11 %),
- avitaminóza - nedostatok vitamínov u detí pod 5 rokov (2 %),
- kolobom - vrodené nevytvorenie určitých tkanív oka (3 %).