Kontaktológovia sa domnievajú, že priepustnosť kontaktných šošoviek pre kyslík, je jednou z hlavných podmienok, pre ich úspešnú aplikáciu. Vedecké štúdie sa zhodujú na tom, že počet nežiaducich účinkov spôsobených chronickou hypoxiou (nedostatkom kyslíku) rohovky klesá s rastúcou kyslíkovou priepustnosťou materiálov kontaktných šošoviek.
Tiež sa však ukazuje, že nároky rohovky na prísun kyslíku sú individuálne u každého z nositeľov. Existujú ľudia, ktorí si svojvoľne predlžujú dobu, počas ktorej by mali šošovky nosiť, spia so šošovkami, ktoré nie sú k tomuto účelu určené a aj napriek tomu sa u nich neobjavujú žiadne nežiaduce účinky. Alebo aspoň nie v takej miere, v akej je by sa dalo predpokladať. A naopak sú aj nositelia, ktorí dodržiavajú zásady týkajúce sa dĺžky nosenia šošoviek, napriek tomu sa u nich problémy vyskytujú.
Tieto poznatky ukazujú, že potreby rohovkového metabolizmu sú vysoko individuálne. V súčasnosti však neexistujú prostriedky, ktorými by bolo možné zistiť potrebu prísunu kyslíku rohovky každého z nositeľov. Jediným spôsobom, ako sa vyhnúť komplikáciám spôsobeným jeho nedostatkom, je teda aplikovať každému od začiatku kontaktné šošovky s čo najvyššou priepustnosťou pre kyslík.
Požiadavky rohovkového metabolizmu sa môžu meniť tiež v závislosti na vonkajších podmienkach a situáciách, v ktorých sa klient nachádza. Sú nimi napríklad nadmorská výška, vytrvalostné aeróbne športy, viachodinové denné nosenie, pobyt v zafajčenom, klimatizovanom či inak znečistenom prostredí. Pretože nevieme, do akej situácie sa môžeme dostať, je lepšie počítať s možnosťou, že nastane obdobie, kedy sú potreby metabolizmu rohovky zvýšené.
Rohovka pociťuje nedostatok kyslíku pri zatvorenom viečku, a to aj bez kontaktne šošovky. S kontaktnou šošovkou sa tento deficit prirodzene zvyšuje. Z toho plynie, že čím dlhšie je šošovka na oku, tým vyššie je riziko, že sa objaví komplikácia v dôsledku hypoxia rohovky. To sa tiež prejavilo v 80. rokoch, kedy došlo k rozvoju aplikácie šošoviek k predĺženému noseniu, ktoré však neboli vyrobené z dostatočne priepustného materiálu. Komplikácie boli natoľko časté, že počet nositeľov takýchto šošoviek, sa začal opäť znižovať. Ďalší zlom nastal až na konci rokov 90., kedy boli vyvinuté silikonhydrogelové šošovky.
Rohovka a potreba kyslíku
Chronická hypoxia je veľkou zdravotnou komplikáciou a môžeme mať vážne následky. Sú nimi opuch rohovky (tzv. Sattlerov závoj), zákal rohovkového centra a vznik strií, vakuol a mikrocyst. Dlhodobo môže hypoxia spôsobiť celkové vyčerpanie rohovky, čo môže viesť až k nutnosti prestať používať kontaktné šošovky.
Tiež bolo zistené, že kontaktné šošovky s nedostatočnou priepustnosťou môžu spôsobiť poškodenie rohovkového metabolizmu, poškodiť integritu rohovky, znížiť epiteliálnu hrúbku, zoslabiť strómu a naopak zvýšiť endoteliálny polymegatizmus a lumbálnu injekciu. Neprehliadnuteľným problémom je vznik rohovkovej vaskularizácie. Hypoxická rohovka sa navyše stáva náchylnejšia k prenikaniu infekcií.
Je dokázané, že všetky typy kontaktných šošoviek do istej miery ovplyvňujú delenie a obnovu rohovkového epitelu. Šošovky, ktorých vplyv je najmenší, sú silikonhydrogelové a jednodňové. Dôvodom zoslabovania epitelu je pravdepodobne nerovnováha medzi tvorbou nových buniek bazálneho epitelu a odstránením starých epiteliálnych buniek z povrchu rohovky. Následkom tohto javu je, že k povrchu rohovky sa dostáva menej buniek a stredový epitel tak slabne. Z uskutočnených štúdií vyplýva, že predĺžené a nevhodné nosenie kontaktných šošoviek s nízkou priepustnosťou pre kyslík narušilo metabolizmus epitelu, a príjem kyslíku sa tak znížil a došlo k celkovému zoslabeniu epitelu.
Dôsledok nedostatku kyslíku v periférii rohovky môže viesť ku kritickej situácii nielen rohovky, ale aj celého oka. Periféria rohovky je totiž jediným zdrojom epiteliálnych kmeňových buniek. Tie sú nutné pre nápravu rohovkových erózií. Strata alebo porucha delenia kmeňových buniek môže mať nepríjemné následky, ktoré sa môžu prejaviť opakovanými eróziami, chronickými keratitídami a vaskularizáciami.
Pri porovnaní stavu rohovky ľudí, nosiacich silikonhydrogelové a jednodňové šošovky s vysokou priepustnosťou pre kyslík, s rohovkou ľudí, ktorí kontaktné šošovky vôbec nepoužívajú, nie sú skoro žiadne rozdiely medzi stavom ich rohoviek.
Kyslíková priepustnosť je dôležitá predovšetkým pre tých, ktorí používajú šošovky s vyššou optickou mohutnosťou alebo šošovky silnejšie na okraji, poprípade pracujú v suchých alebo zaprášených prostrediach. Taktiež práca na počítači môže mať do určitej miery vplyv na prísun kyslíku. Asi tretina nositeľov kontaktných šošoviek trpí vysokou krátkozrakosťou, astigmatizmom alebo ďalekozrakosťou, takže hrúbka ich šošoviek, či už v centre alebo periférii, sa přibližuje 0,35 mm. Presbyopovia, ktorých je tiež nemalý podiel, taktiež potrebujú šošovky s väčšou hrúbkou.
Ukazuje sa, že veľké množstvo nositeľov neberie pokyny oftalmológov vážne a príležitostne si zdriemne aj v šošovkách, ktoré k tomu nie sú určené a majú nízku hodnotou priepustnosti. Určité percento nositeľov si dokonca kontaktnú šošovku nechá aj cez noc. Riešením sú šošovky s vyššou priepustnosťou, ktorá dovolí aj občasné prespanie bez veľkého rizika. Nositeľ by však toho nemal zbytočne zneužívať a svojvoľne porušovať režim nosenia. Vysoká hodnota priepustnosti je teda výhodná bez ohľadu na to, či hodláte nosiť kontaktné šošovky v dennom alebo predĺženom režime nosenia.
Ak teda chceme zachovať dostatočný prísun kyslíku k rohovke, mali by sa používať predovšetkým silikon-hydrogélové a jednodňové kontaktné šošovky, ktorých priepustnosť pre kyslík je tak vysoká, že ich nosením je rohovka ovplyvňovaná len vo veľmi malej miere a na jej stav nemajú skoro žiaden vplyv.