Sivý zákal postihuje mladých i starých, ženy i mužov, ale našťastie už jeho liečba nie je ťažká a problematická, ako to bývalo skôr. Poďte sa s nami pozrieť do histórie, ale i súčasnosti katarakty, ktorej liečba je dnes už úplne bežná, avšak predtým to rozhodne taká prechádzka ružovou záhradou nebola. Presvedčte sa sami...
Od histórie k súčasným technikám liečby a odstráneniu sivého zákalu nás prevedie MUDr. Eva Tihelková. V súčasnosti pracuje ako kataraktový chirurg na Európskej očnej klinike Lexum v Prahe a zaoberá sa predovšetkým operáciou sivého zákalu s implantáciou vnútroočnej šošovky, refrakčnými šošovkovými operáciami či operáciami glaukómu. Počas svojej praxe absolvovala rad odborných stáží v Čechách i v zahraničí. Na klinike Lexum sa s ňou môžete pravidelne stretávať od roku 2009.
Operácia sivého zákalu je považovaná za najstarší operačný zákrok nielen v histórii oftalmológie, ale i celkovo v dejinách lekárstva. Až sa to môže zdať neuveriteľné, jeho história siaha zhruba až do roku 2000 pred n. l., kedy sa v Indii, Arábii a v antickom Grécku robili prvé pokusy odstrániť nepríjemnú kataraktu! A nebol to asi žiadny med. „Operácia" sa realizovala tzv. reklináciou šošovky do sklovca, kedy pomocou ostrej ihly, ktorá bola sterilizovaná v plameni, bola šošovka uvoľnená tak, aby spadla do sklovcového priestoru a nebránila priechodu lúčov svetla na sietnici. Ak sa ju nepodarilo „zhodiť" do sklovca, bola šošovka ihlou rozkúskovaná. Pri tomto zákroku nebolo treba používať ani lieky na znecitlivenie, pretože v beľme, ktoré sa pri operácii prepichovalo, je len minimálne množstvo nervov. I to bol jeden z dôvodov, prečo sa odstraňovanie sivého zákalu v skoro nezmenenej podobe uskutočňovalo až do 18. storočia nášho letopočtu a dodnes sa tak dokonca v niektorých rozvojových krajinách robí. Vzhľadom k zlej hygiene a použitej metóde dochádzalo, samozrejme, k mnohým komplikáciám – zápalom, infekciám, odchlípeniu sietnice alebo vzniku druhotného zeleného zákalu. Veľmi často „operácia" nakoniec zapríčinila úplné oslepnutie.
8. 4. 1747 Francúz Jacques Daviel prišiel s novou metódou liečby, a síce tzv. extrakciou sivého zákalu. Pri operatívnom zákroku došlo k odstráneniu obsahu skalenej šošovky von z oka veľkým rezom, prázdne a čisté puzdro pôvodnej šošovky bolo v oku ponechané a keď sa časom zakalilo, musel sa v ňom ďalšou operáciou urobiť otvor, aby svetlo mohlo dopadať na sietnicu.
Na konci 19. storočia došlo k ďalšej modifikácii operácie – pri intrakapsulárnej extracii sa šošovka odstránila z oka úplne celá i s puzdrom. Základom operácie je pri veľkom reze vybavenie celej skalenej šošovky Davielovou lyžičkou. Konečným vývojom intrakapsulárnej techniky extrakcie katarakty bola tzv. kryoextrakcia. Šošovka sa po otvorení oka namrazila na špeciálnu sondu a kývavým pohybom bola z oka vytiahnutá. Pri tomto spôsobe ale hrozí nebezpečie narušenia sklovcovej bariéry a následné komplikácie. Pri intrakapsulárnej extrakcii nezostáva z pôvodnej šošovky v oku nič. Aby však bolo možné novú umelú šošovku do oka fixovať, je nutné opäť sa navrátiť k opustenej technike extrakapsulárnej extrakcie, ale podstatne vylepšenej. V oku sa teda ponechá vlastné puzdro pôvodnej šošovky, ktoré i pri skalení obsahu šošovky zostáva číre, a do tohto puzdra sa potom usadí nová šošovka z umelej hmoty.
Ďalšiu revolúciu vo vývoji operačných techník odstraňujúcich sivý zákal znamenal rok 1967, kedy Charles Kelman predstavil metódu fakoemulzifikácie (ultrazvukové rozmelnenie a následné odsatie šošovky), ktoré sa používa dodnes.
Historickým vývojom prešli i metódy znecitlivenia – anestézie oka. Ako už vieme, pri reklinácii nebolo nutné žiadne znecitlivenie oka. Táto otázka vyvstala až s pokrokom v operačnej technike. Z počiatku sa pri operácii sivého zákalu využívala len celková anestézia, so zdokonaľovaním operačných techník sa okolo 80. rokov minulého storočia začala využívať lokálna anestézia robená vpichom, kedy sa znecitlivelo len oko a oblasť okolo oka. Až ku koncu minulého storočia a s rozšírením ambulantných zákrokov sa začali využívať anestetické kvapky, ktoré sú bezbolestné a rýchlo pôsobia.
Sponzor článku: Evropská oční klinika LEXUM