Hypermetropiu (ďalekozrakosť - hyperopiu) delíme podľa príčiny vzniku, teda podľa pôvodu alebo z hľadiska vzťahu k emetropii, na osovú a systémovu.
Osová (axiálna) hypermetropia
Najčastejší typ ďalekozrakosti. Vzniká v dôsledku nesprávnej, resp. nedostatočnej predozadnej dĺžky oka. Oko je kratšie než si refrakčný systém vyžaduje pre presný dopad svetelných lúčov na sietnicu a vytvorenie dokonalého obrazu.
Systémová (lomivostná) hypermetropia
O systémovej ďalekozrakosti hovoríme, keď je predozadná dĺžka oka rovná približne 24mm, ale optická mohutnosť oka má menšiu hodnotu než je dané fyziologicky..
Rádiusová forma je typ lomivostnej hypermetropie, ktorej príčina je v polomeroch krivostí jednotlivých funkčných plôch. Sú väčšie než u emetropického oka a to spôsobuje, že rohovka je plochšia a lúče sa lomia menej.
Indexová forma je spôsobená výrazným poklesom indexu lomu optických médií oka. Tento stav vyvolá nedostatočný lom lúčov. Vyskytuje sa u ľudí starších, pri posune očnej šošovky smerom dozadu (vrodené, úrazom), pri vyňatí šošovky alebo jej prirodzenou absenciou od narodenia.
Podľa schopnosti oka kompenzovať pomocou akomodácie vlastnú chybu delíme hypermetropiu na latentnú a manifestnú.
Latentná hypermetropia (hyperopia latens)
Je trvale kompenzovaná fyziologickým napätím akomodačného aparátu oka. Ináč je nazývaná aj ako „skrytá,“ čo je dôsledok toho, že človek si ju neuvedomuje, pretože mu nespôsobuje žiadne problémy. Jej hodnota je maximálne do +1D.
Každý z nás má určitým spôsobom túto fyziologickú poruchu, vďaka ktorej koriguje nočnú myopiu. Vyskytuje sa väčšinou u mladých hypermetropov, kedy je ešte šošovka dostatočne elastická.
Manifestná hypermetropia (hyperopia manifesta)
Inými slovami, jedná sa o ďalekozrakosť zjavnú. Je neprehliadnuteľná svojimi prejavmi astenopických problémov. Skladá sa z dvoch častí: fakultatívnej a absolútnej hypermetropie.
Fakultativná hypermetropia
Fakultativná hypermetropia je časť manifestnej hypermetropie, ktorá je prekonaná zvýšenou aktivitou ciliárneho svalu.
Absolútna hypermetropia
Absolútna hypermetropia je tak veľkou časťou manifestnej hypermetropie, tzn., že ju nie je možné korigovať ani maximálnou akomodáciou.
Totálna hypermetropia
Totálna hypermetropia (hyperopia totalis) je daná súčtom latentnej a manifestnej hypermetropie. Zistiť ju je možné iba v cykloplégii, teda v stavu, kedy je ochrnutý ciliárny sval. Toho sa docieli kvapnutím očných kvapiek zvaných cykloplegika.
Niekedy sa ešte delí hypermetropia podľa stupňa poruchy na nízku, strednú a vysokú.
- Nízká hypermetropia: do +3 dioptrie
- Stredná hypermetropia: +3,25 - +5 dioptrií
- Vysoká hypermetropia: vyššia než +6 dioptrií
Ďalšie formy hypermetropie
Patologická ďalekozrakosť
Pod pojmom „patologická“ hypermetropia chápeme, že táto refrakčná chyba má inú príčinu svojho vzniku než je úchylka v lomivostnom systéme alebo v dĺžke oka. Je spôsobená sekundárne vplyvom abnormálnej anatómie očného ochorenia alebo úrazom. Napríklad: nedostatočným vývinom oka v prenatálnom a v rannom postnatálnom období, chorioretinálnymi a orbitálnymi zápalmi, neoplazmózou, a pod.
Tiež mnohé rozvíjajúce sa postihnutia a syndrómy sú spojené s vysokou hypermetropiou (albinizmom, anirídie, Downův syndróm,...). Môže vzniknúť v každom veku.
Tranzitývna ďalekozrakosť
Je to prechodná, dočasná hypermetropia a vzniká ako dôsledok užitia niektorých liekov.