V súčasnosti je nosenie tvrdých kontaktných šošoviek na ústupe. Výnimku tvoria Spojené štáty, Veľká Británia a Nemecko, kde sa stále používajú pomerne často. Tvrdé kontaktné šošovky sú v prvom rade indikované ako terapeutické šošovky pri ochoreniach očnej rohovky, ako napríklad keratokonus.
Tvrdé kontaktné šošovky sa dokonale prispôsobia tvaru zakrivenia rohovky. Netesnia celý povrch oka ale iba jeho okraj. Priestor medzi strednou časťou šošovky a rohovkou je vyplnený tenkou vrstvou sĺz. Tvrdá šošovka má v porovnaní s mäkkou o trochu menšiu priľnavosť (obmedzené použítie pri nebezpečných športoch alebo riskantných povolaniach). Do istej miery to môže nepriaznivo ovplyvňovať podstatný rozdiel medzi deformačnými vlastnosťami tvrdých kontaktných šošoviek a mäkkých tkanív oka.
Žiadne tvrdé šošovky neuvoľňujú slzy a bránia normálnemu metabolizmu rohovky. Metabolický odpad sa hromadí v rohovke, kde je nedostatok materiálov potrebných na jeho spotrebu. Metabolizmus prebieha buď výmenou sĺz pod šošovkou, alebo cez odkryté časti povrchu. Z toho dôvodu sú rozmery šošoviek minimálne - zväčša sú zhotovené ako rohovkové, čo znamená, že ich priemer je menší ako priemer samotnej rohovky.
Tvrdé kontaktné šošovky sú väčšinou vyrobené z pevného materiálu tzv. polymetylmetakrylátu. Za účelom zvýšenia priepustnosti kyslíka je možné tento materiál kombinovať s inými plastami.
Vzhľadom k tomu, že tvrdé kontaktné šošovky sú vyrobené z materiálu, ktorý nie je taký flexibilný a prispôsobivý ako mäkké kontaktné šošovky, znášanlivosť tvrdých kontaktných šošoviek v oku je značne znížená.
Tvrdé kontaktné šošovky môžeme rozdeliť na:
- nepriepustné tvrdé kontaktné šošovky
- priepustné tvrdé kontaktné šošovky z pevného plynu